OBJEDNAJ SI - pozastavene

Too Late for Love 3: Čo to má byť?

22. listopadu 2009 v 20:36 | Niigata |  Poviedky
takk holaaa dalsi dielik :D dufam ze sa bude pacit :D

Sakura sa zas nalepila na Itachiho. Bolelo to vidieť ich takto.
Budem jej musieť dokázať svoju lásku.
Ale ako?:............................


SAKURA

Ráno som normálne prišla do školy a išla som hneď ku svojej skrinke po veci.
Pomaly som ju otvorila a do očí mi padla ruža ktorá tam ležala medzi mojimi vecami.
Hneď som si pomyslela "Itachi" potom som si všimla aj papieriku ktorý bol ku nej pripevnený.
Zobrala som ho do ruky a keď som videla tie slová došlo mi že to nepísal Itachi ale Sasuke.
"Viem že ma nenávidíš za to všetko čo som ti spôsobil ale prosím odpusť mi za všetko čo som ti urobil a za všetko zlé čo si musela prežiť.
Neviem že či si to teraz uvedomuješ ale ja prežívam to isté.
Za všetko sa strašne ospravedlňujem a dúfam že to pochopíš.
Milujem ťa Sasuke"
Po prečítaní som naštvane papierik pokrčila v ruke zobrala si knihy a s ružou išla do triedy. Už tam boli skoro všetci.
No bolo tesne pred zvonením tak sa ani nečudujem.
Všimla som si že za mnou už kráčal učiteľ a tak som si trochu pohla. Hneď som si sadla na miesto a keď vošiel do triedy tak sme sa všetci postavili.
Keď dal pokyn všetci sme si posadali. Ja som išla ku košu aj s ružou.
Akurát keď som ju išla prelomiť do triedy vošiel Sasuke. Naše pohľady sa stretli. No ten jeho úprimný a kľudný s mojím naštvaným a vražedným. Všimol si ružu v mojej ruke a ja som mu ju zlomila pred očami na dve polky ktoré som nasledovne hodila do koša.
A rozišla som sa naspäť na miesto.
"Čo to bolo?" hneď vyzvedala Hin.
Ako odpoveď som jej hodila pokrkvaný papierik ktorý som mala v ruke. Ona si ho len rýchlo prečítala a pozrela na mňa.
"Saky myslím že on to fakticky myslí vážne." hodila na mňa vyčítavý pohľad.
" NoA?" spýtala som sa ako keby bola úplný idiot.
"noA? veď ťa miluje a ty povieš noA?.." "Poviem ti presne len noA lebo on mi urobil to isté pekne sa na mňa vykašľal keď som ho potrebovala najviac.
Keď som mu vyliala svoje srdce a on mi ho len pošliapal a išiel ďalej a ani sa neohliadol naspäť. Nič neurobil keď som chcela zomrieť ani keď som konečne pochopila čo je zač a povedala mu čo si myslím aj tak som bola pre neho otravná." vykričala som jej a do očí sa mi nahrnuli slzy. Zutekala som hneď preč. Predsa to všetci počuli, kričala som to na celú triedu.
Určite to počul aj on .... Chudák Itachi ... musel to počuť ale potom mu to vysvetlím čiže si s tým nebude robiť ťažkú hlavu.
Keď som bola na schodoch zviezla som sa na zem. Z očí sa mi hrnuli slzy a ja som ich nemohla zastaviť. Rukami som sa podoprela o zem.
Na chrbte som ucítila niečiu ruku a tak som sa hned otočila.

SASUKE
Počul som dobre? všetko čo povedala bolo o mne? nemohol som tomu uveriť.
Naozaj som jej tak strašne ublížil ale ona mnou opovrhuje aj napriek tomu že som sa jej ospravedlnil.
A ešte to s tou ružou....... Asi fakt nemám šancu musím sa s tým zmieriť.
No teraz ju nemôžem opustiť.
Všimol som si že sa Itachi zdvihol zo stoličky a išiel ku Hinate zistiť čo to bolo. Ja som sa radšej rozbehol za Sakurou.
teraz ma potrebovala vedel som to.
Rozmýšľal som kde mohla ísť no po pár sekundách som začul vzlyky tak som išiel za sluchom. Vybehol som po schodoch a zbadal ju.
Kľačala na zemi a rukami sa podopierala.
Pristúpil som ku nej a ruku jej položil na chrbát.
Ona sebou hneď trhla a uprela na mňa svoje krásne smaragdy. No jej oči sa nesmiali boli plné sĺz a bolesti.
"Sakura .. ja..." "Pusti ma" zašepkala trasúcim sa hlasom.
Ja som ju radšej poslúchol a pustil ju. "Asi si čítala odkaz..." začal som.

"Áno čítala a už mi nikdy nič také nepíš len sám sebe ublížiš." zas zašepkala tichým ublíženým hlasom.
"Prepáč..... Prepáč za všetko čo som ti urobil no vtedy som si neuvedomil aká si úžasná a že si moju lásku zaslúžiš..... Prepáč za všetko čo som spravil ale už to nevrátim."
"Možno že keď ti teraz došlo že si zaslúžim tvoju lásku mne zas už dávnejšie došlo že ty si nezaslúžiš tu moju." zvýšila trochu hlas.
Možno mala pravdu.... Asi si ju fakt nezaslúžim. ... no chcem ju aspoň cítiť pri sebe.
Pristúpil som ku nej a láskyplne objal. Pocítil som že je zaskočená mojou reakciu.
"Pusti ma" hrozila mi. "Okamžite" pridala hlas.
"Čo to robíš?" ozvalo sa za nami.

"Itachi." šepla s radosťou ktorou som bol znechutený.
"čo si to robil?" povedal zas. Len som sa na neho pozrel a neodpovedal mu.
"Ešte raz budeš niečo také robiť tak ťa zabijem." povedal a chytil ma za košeľu ktorú trochu zodvihol do vzduchu.
"A keď budem?" spýtal som sa provokačne.
Už sa napriahol chcel mi dať jednu päsťovku do tváre. "Nie Itachi nerob to." zastavila ho Sakura tesne pred mojou hlavou.
V mojom vnútri sa zapálil plamienok nádeje.
"Nestojí ti za to radšej poďme." dopovedala a tým ten plamienok totálne uhasila a ešte po ňom aj poskákala.
Potom keď odišli zostal som tam sám.
Pobral som sa do triedy kde i učiteľ dával kázanie kde som bol tak dlho.
Absolútne som ho nepočúval.

Sakura.
Som dosť naštvaná že ma to tak vytočilo. Fakt.
"Hin?" spýtala som sa, Chcela som sa ospravedlniť. "Hm?" ozvalo sa mi len.
"Prepáč mi nechcela som na teba kričať." Povedala som a sklopila hlavu.
"To nevadí je to moja chyba nemala som ti do toho nič hovoriť." Zakrútila hlavou.
"Nie Hin je to moja chyba počúvaj strašne ma to mrzí odpustíš mi?" hodila som na ňu svoj pohľad. "Odpustené." Odpovedala a jej ústa sa pretiahli do krásneho úsmevu.
Neudržala som sa a musela ju objať. Až dokonca hodiny sme sa rozprávali.
Po škole som išla rýchlo domov. Ani neviem prečo som sa tak ponáhľala len som sa nechala unášať svojimi nohami. Bol piatok čiže obvyklé učenie som preskočila a hodila sa na posteľ.
No po chvíli ma z nej vyhnala mama a ja som musela ísť popratať.
Svoje veci som len nahádzala do skrine a s problémami ju nejako zatvorila.
(takto to robím aspoň ja :)
Asi po hodine a pol som sa zase zvalila na posteľ lebo som bola unavená.
Myšlienky mi zase schádzali ku Sasukemu. Možno mala Hinata pravdu a on to myslí fakticky vážne ako ja vtedy.
On mi len ublížil ............... ale teraz mu ubližujem zas ja...................
Ale už mi to nerobilo takú radosť ako na začiatku.
Bolelo ma to keď som ho videla smutného.
Videla som na jeho krásnych očiach všetkú tu bolesť ale nevnímala som ju.
Nechcela som si priznať že je mi ho ľúto a že by som najradšej bola keby sa smial a bol šťastný.
Teraz už viem že v pondelok pôjdem za ním a porozprávam sa s ním.
Aj keby to bolo ako ťažké. Síce ho uvidím aj zajtra na Itachiho oslave ale určite budeme pripitý a potom to nebude možné.
--------------------Na ďalší deň--------------------
Vyšla som z domu. Sebavedomo som sa kráčala do Itachiho domu.
Na sebe som mala len červené tričko s krátkym rukávom ktorý som mala len na jednom ramene a čierne kraťasy a samozrejme topánky na opätku.
Vošla som dverami všetko bolo už v plnom prúde a tak som zamierila k Itachimu.
Hneď som sa s ním privítala dala mu veľkú pusu a začali sme tancovať.
Viete tým takým sexy spôsobom som sa o neho otierala (chápete dúfam nie) no zrazu som na svojom chrbte ucítila niekoho pohľad.
Obzrela som sa a uvidela Sasukeho ktorý sa na mňa díva.
Okolo neho veselo poskakovala Karin no on stál ako stĺp.
Povedala som Itachimu že idem na Wcko . No popravde som ani
nechcela len som si chcela trochu odpočinúť.. :D
Zabočila som do chodby a vyšla hore schodmi.
Vošla som do kúpeľne a zatvorila som dvere.
Pozrela som na seba do zrkadla a za sebou som uvidela známu osobu.
"Čo tu robíš?" spýtala som sa. "Ale len som sa chcel ospravedlniť. Tak ..... Prepáč." povedal a zas mi uprel svoj pohľad do mojich očí.
Toto bola fakt kruté zas mi ho prišlo ľúto a chcela som aby bol šťastný.
Prečo mi to robí.
Bola som v akomsi tramze. Určite.
Lebo som sa ku nemu približovala. Chcela som len aby bol šťastný a bola jedna možnosť ako to urobiť.
Priblížila som sa ešte bližšie a spojila naše pery..............................
Ten bozk chutil krásne. Tak sladko. Nevedela som čo robím len som si to vychutnávala.
No on ma zrazu odstrčil a vydychával sa.
"Čo to malo byť?" spýtal sa. " Ja .... ja neviem." odpovedala som mu pravdivo.
Fakt som nevedela čo to malo byť alebo čo to malo znamenať.
"Len chcem aby si bol šťastný." vydala som zo seba prekvapená čo vlastne hovorím.
Neveriacky na mňa pozrel. "Čo ? ubližuješ mi tu a chceš aby som bol šťastný?"
"Ja som ti nechcela ublížiť." bránila som sa." len som ti chcela ukázať ako to bolelo no teraz ........" odmlčala som sa a chcela odísť no jeho ruka ma zastavila.
"Prepáč no ešte chcem to tvoje šťastie." povedal a zase ma pobozkal..........
http://th06.deviantart.net/fs49/150/f/2009/156/0/1/SasuSaku_Damleg_KHS_Kiss_by_Jakie_Mizuiro.jpg

hehe nabuduce pokráčko .... :D

tak a KOMENTOVAT :D

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Chidori Chidori | Web | 22. listopadu 2009 v 22:58 | Reagovat

Ahooooj!Omlouvám se...dlouho jsem tu nebyla :-( Ale jinak se mám docela dobře a co jinak?Jak jde škola? :-D Skvělej díl :-)

2 littlesasa littlesasa | 23. listopadu 2009 v 15:02 | Reagovat

jejoo :3 fakt super dielik  :-D len tak dalej  8-)

3 niigata niigata | 23. listopadu 2009 v 17:38 | Reagovat

dikyyy :D

4 littlesasa littlesasa | 23. listopadu 2009 v 20:39 | Reagovat

ty mas inak fest nadanie :D na pisanie :D ale to bude ina rana ked ti hafkoeva na sloh napise ze 4 ne ??? xD

5 niigata niigata | 24. listopadu 2009 v 8:07 | Reagovat

tak to by bola riadna haluska ci :D hehe by som jej daco povedala :D

6 nyinsa nyinsa | 24. listopadu 2009 v 19:53 | Reagovat

:D uz som dopisala dalsiu cast povieeedky :D ale dneska ete nestihnem pridat x(((

7 littlesasa littlesasa | 24. listopadu 2009 v 20:20 | Reagovat

a rada by som vedela preco mi ako meno napiosalo ze nyinsa ?? :D

8 niigata niigata | 25. listopadu 2009 v 20:33 | Reagovat

hehe podla mna je to riadna blbost co urobili na blogu vies to s tymi menami bleeee :D hehe ale to si musis vzdy nastavit :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama