OBJEDNAJ SI - pozastavene

My Destiny is Death 1

1. června 2010 v 15:23 | Niigata |  Poviedky
awojteee :D viem ze tu moc nesom no mam dovody :D tie tu samozrejme vypisovat nebudem :D
inak so Saskou tu niesme ona uz pisala lebo zajtra mame Absolvensky koncert :D
Drzte palce :D strasne sa tesim :D
dufam ze to dopadne dobre :D
fadaee
dufam ze sa bude pacit poviedka :_D


"NIEEEEEEEEEEEEE......" žalostný výkrik ktorý sa rozliehal po celej chodbe. Každého
kto to počul zabolelo pri srdci od žiaľu ktorý v ňom cítil. "Nie prosím neodchádzaj" zaznelo zase po tmavej chodbe. Mladík po nej bežal a vbehol do izby. Zrak uprel na ružovo vlasé dievča ktoré vzlykalo pri skoro mŕtvom chlapcovi. Nie on nebol chlapec bol to muž hodný cti a úcty.
"Nie prosím..." hystericky kričalo zas dievča to mladíka prebralo z tranzu.....
(Zmena Osoby zo strany Sakury)
Pribehol ku mne a ku môjmu bratovi ktorý už pomaly zomieral. Ja som len stále plakala nechcela som vidieť ako mi umrie v náručí a nemohla som sa s tým zmieriť.
"Preboha kto ti to urobil? Počuješ? No tak neumieraj.." prihovoril sa bratovi. Svoje pocity nedal najavo aspoň to bolo na no vidieť ale v hĺbke duše určite trpel tak ako ja. Môj brat bol jeho najlepší kamarát. Vždy boli spolu. Naruto otvoril oči. Bolo na ňom vidno že už nemá sily no aj tak otvoril ústa a prehovoril. "Sasuke...prosím ...... postaraj sa o moju...sestru.. nech neskončí ako ja sľúb mi to.... prosím...." Sasuke na neho pozrel úprimným pohľadom a odpovedal mu. "Neboj sa budem ju strážiť ako oko v hlave no už nerozprávaj" Držala som Narutovú ruku a vzlykala aby neumieral že bude všetko v poriadku no jeho ruka začala pomaličky klesať a jeho oči sa začali zatvárať. "Nie prosím...." vzlykla som posledný krát než zomrel. Keď som ucítila že je preč moje telo aj dušu ovládla úzkosť a samota a nekonečný smútok.. "No tak Naruto nenechávaj ma tu" zatriasla som s ním. Začala som byť poriadne hysterická. Sasuke ma chytil a niesol preč. " Nie pusť ma chcem byť s bratom." Kričala som na neho cez slzy. No on ma absolútne nepočúval len išiel ďalej. Odvliekol ma až do mojej izby kde ma posadil na posteľ. Stále som plakala nevedela som sa uklidnut nie ja som to ani nechcela. Cítila som sa úplné prázdna strašne mi chýba.
Sasuke ma chytil za ruky. "Ukludni sa Sakura, prosím viem že ta to boli ale...." "Žiadne ale prečo to musel urobiť?? všetci zomierajú len preto aby mňa ochránili....najskôr Kiyoshi a teraz aj ..Naruto......som úplné neschopná........" skočila som mu do reči a zas plakala.
Sasuke chcel niečo povedať no radšej odišiel a nechal ma samú.
Zvalila som sa na posteľ a ešte viac som plakala............
Po pár hodinách boli moje oči suché a červené. Zišla som do jedálne na večeru..
Všetci
na mňa upreli súcitný pohľad no mňa
to vytáčalo.
Radšej som si sadla na svoje miesto. Oproti mne sedel Sasuke. Pozrel sa na mňa.
V jeho očiach som videla súcit, ale aj obrovský smútok odvrátila som pohľad nechcela som aby sa to predlžovalo. Len pri spomienke na Naruta sa mi do očí zas spúšťali slzy.
Vládlo smutné ticho cítila som že sú všetci tiež zlomený z jeho smrti.
Obzrela som sa na Matku. Jej oči boli tiež červené no nie až tak ako moje.
Po večery sme ešte sedeli pri stole no zrazu sa ozval Sasuke.
"Chcel som sa spýtať jednu vec. Prečo Naruto zomrel nebol zranený skoro vôbec a ..."
"Myslím že by to mal vedieť." prerušila ho Matka a kývla na mňa aby som začala rozprávať.
"Ako snúbenec mojej dcéry by si o tom mal vedieť." dokončila a dala priestor mne k slovu.
Poviem vám rozprávať sa mi moc nechcelo ale musela som. Sasuke bol dobrý kamarát no ja som ho mala aj rada viac než kamaráta no on mal oči len pre jedinú.
Volala sa Miu, bola to moja sesternica no aj veľmi dobrá kamarátka ale keďže mala Sasukeho bolo tam aj niečo ako nenávisť. Fakt sa mali radi a ja som im to nechcela kaziť aj keď obidvaja vedeli o mojich citoch. No teraz už som začala.
"Náš starý klan Namikaze (tak sa vola Minato ne?) nie je až taký obyčajný v našom rode sa vyskytuje sila takmer božská sila ktorú vieme ovládať no pred tisícmi rokmi sa tato sila vymkla nasej kontrole a všetkých začala zabíjať samozrejme len vtedy keď ju použili. A tak v prípade že niekto zaútočil musel aj niekto zomrieť aby nás ochrániť............"zas sa mi drali slzy na povrch aj keď som ich už všetky vyplakala." no a preto mame zakázané používať tuto silu no niekedy je to nemožné......." chcela som ešte niečo povedať no Sasuke ma predstihol.
"Tak to bola ta úžasná sila čo som ju videl u Naruta. Ale je to smutne zomrieť aby ste niekoho ochránili neviem že čí by som toho bol schopný aj ja." povedal a ja som na neho šokovane pozrela. Sľúbil Narutovi že ma ochráni a neurobil by to?? preblesklo mi mysľou.
Vstala som od stola a vykročila do svojej izby. "Sakura kde ideš?" pýtal sa prekvapene Sasuke.
"Naruto bol ako tvoj brat.." začala som " keď nedokážeš ani zachrániť milovanú osobu nie si hoden byť takej pocti." povedala som a otočila sa na neho. Z oči sa mi zas spustili slzy.
Teda myslela som si
že to sú slzy. Všetci sa na mňa prekvapene pozreli. "Čo je? prečo tak na mňa pozeráte?." "Tvoje oči." odpovedal Sasuke a pribehol ku mne.
Chytila som mokrú slzu. Bola to krv, Už som nemala čo plakať?......
Z očí sa mi liali krvavé slzy no mne to bolo celkom jedno. Boli to slzy bezmocnosti a sklamania v človeku a v láske. Chcel mi ich utrieť no ja som jeho ruku odstrčila a odišla do svojej izby. Hneď pred Zrkadlo. Vyzeralo to dosť hrôzostrašne. Zobrala som si vreckovku a začala sú utierať tvár. Potom som si ju ešte opláchla a niekto zaklopal. Vyšla som z kúpeľne a pozvala ho ďalej. Dnu vošla Miu.
"Ahoj" zašepla po tichu no ja som to počula.
"Si v poriadku?" spýtala sa úprimne. Vedela som že si bude robiť starosti.
"Hej už som pohode" usmiala som sa dosť chabým úsmevom no dúfam že zaberie.
"No tak ... viem že nie si tak načo ta pretvárka." podišla ku mne.
"Je mi ľúto to čo sa stalo z Narutom ale život ide ďalej nesmieš sa obviňovať..... viem ako sa cítiš ale musíš.." "nie prosím už nič nehovor ešte aj ty mi ho pripomínaj. Radšej choď." slušne som ju vyhodila. Ona len poslúchla a odišla.
Zase som sa zvalila na posteľ. Už sa mi plakať nechcelo a tak som radšej premýšľala.
Naruto si mal zobrať Hinatu no teraz už asi nie.
A mne ako poslednému potomkovi klanu bol uzavretý sňatok so Sasukem.
Keďže on bol potomok slávneho klanu Uchiha matka vybrala za môjho ženícha jeho.
Bola by som šťastná keby to bola vzájomná láska ale mne osud neprial.
V láske mám nešťastie. Naposledy som milovala Kiyoshiho. Bol to úžasný chlapec z nášho klanu aj keď nie z urodzenej rodiny. Obidvaja sme boli šťastný kým nezomrel.
Už nikdy som nechcela byť tá ochraňovaná no nepodarilo sa mi to.
Zlé spomienky sa vytratili keď som zaspala.
Ráno som sa zobudila celkom v dobrej nálade aj keď mi Naruto strašne chýbal snažila som sa na to nemyslieť ako mi všetci radili.
Po obede som si zobrala koňa a vyrazila niekam preč nevedela som kde idem.
Len tak som
sa nechala unášať.
Už sa zotmievalo. Celý kraj zalialo krvavé slnko.
///////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////
V noci som si ľahla na trávu a pozorovala hviezdy. Úplné ma pohltili.
Bola to úžasná krása. Sedela som tam ešte dosť dlho potom mi došlo že by som už mala ísť radšej naspäť. Koňa som odložila do stajní a pomaly sa vplížila dnu do domu.
Zatvorila som dvere a po špičkách išla hore po schodoch.
Počula som divné zvuky
vychádzajúce zo Sasukeho izby(XD) ale radšej som pokračovala a nechala ich tak.
Pomaličky som otvorila dvere aby nezavŕzgali dvere a vkĺzla som dnu. Zatvorila som zas a zapálila svetlo. čakalo ma nemalé prekvapenie na mojej posteli sedela mama.
Dostala som od nej poriadny výklad o slušnom správaní.
Hneď ako vyšla z mojej izby začula tie isté zvuky ako ja predtým.
Nabehla do Sasukeho izby a prichytila ho s Miu.
Bolo mi Miu ľúto lebo hneď ráno musela odísť a už nikdy sa nemohla vrátiť.
Sasuke dostal tiež poriadny krik ako si to mohol dovoliť a také veci.
Viem že aj keby som sa do toho motala bolo by to ešte horšie. Aj keby mama vedela že oni dvaja sa milujú nikdy by tu Miu nenechala.
Mama bola poriadne nazúrená a vyhlásila že moja "svadba" so Sasukem sa uskutoční o 3 dni.
Vedela som že to je donútený sňatok lebo Sasuke nikdy nebude milovať niekoho ako ja....................
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Majulík-chan SB-nkoo =* Majulík-chan SB-nkoo =* | Web | 1. června 2010 v 17:57 | Reagovat

jasneee... drzim vam palce a inak uzasna poviedka.. tesim sa na pokracovanie x)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama